MPRV SR INFORMUJE...

VEĽKÝ ÚSPECH SLOVENSKEJ KAPUSTY: Stupavské zelé získalo Chránené označenie pôvodu 

  • Stupavské zelé získalo od Európskej komisie „Chránené označenie pôvodu“
  • Len druhý výrobok s touto značkou na Slovensku
  • Pestovanie kapusty zaznamenalo na Slovensku výrazný až 70-% medziročný nárast 

Stupava, 11. máj 2017 – Ďalší historický míľnik pre Slovensko. Stupavská kyslá kapusta, tzv. „Stupavské zelé“ dnes získalo Chránené označenie pôvodu (CHOP). Označenia znamená, že kvalita a vlastnosti daného výrobku sú výlučne viazané na osobité zemepisné prostredie a všetky etapy výroby sa realizovali vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Po „Žitavskej paprike“ tak ide len o druhú potravinu v tejto kategórii zo Slovenska.

 „Na Slovensku vyrábame kvalitné, chutné a zdravé potraviny. Stupavské zelé je jednou z nich. Slovenskí spotrebitelia, nesiahajme len po potravinách v nablýskaných obaloch, ktoré cestovali tisícky kilometrov a majú v sebe množstvo konzervantov. Čítajme čo je naozaj vo vnútri. A udržiavajme vidiecke tradície a jedálniček našich starých rodičov. Chcem sa za to poďakovať pestovateľom zo Záhoria a Stupavy, ktorí zachovávajú dedičstvo našich predkov,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

 „Získanie „Chráneného označenia pôvodu“ pre Stupavské zelé je pre nás stupavských pestovateľov a výrobcov jedinečný spôsob garancie zákazníkom, že kapusta bola dopestovaná v Stupave a spracovaná tradičným postupom bez použitia akýchkoľvek prísad, okrem soli,“ vysvetlil Jozef Fabian, predseda Mástskeho potravinového spolku. Od získania označenia očakávajú jeho členovia aj nárast záujmu producentov o pestovanie kapusty a spracovanie Stupavského zelé v regióne, najmä zo strany nastupujúcich generácií.

 Južná oblasť Záhoria je charakteristická ľahšími hlinito-piesčitými pôdami s piesočnými nánosmi a je chránená svahmi Malých Karpát. Nízka nadmorská výška, dostatok spodnej vody a špecifická suchá a teplá klíma vyhovujú pestovaniu kapusty a zabezpečujú jej osobitú chuť. Stupavské zelé, kyslá kapusta, je unikátna špecialita, na ktorej výrobu sa používajú neskoré odrody bielej hlávkovej kapusty „krajová“ dopestované vo vymedzenom území a jedlá soľ.

Pestovanie kapusty na Slovensku za posledných 20 rokov klesá, v roku 1996 sa vypestovalo takmer

93 000 ton. Avšak čísla naznačujú odrazenie sa od dna. V roku 2016 dosiahla produkcia kapusty 16 800 ton, čo je medziročný nárast až o 70 %. Produkcia kyslej kapusty zaznamenala úroveň 8 300 ton.

Ministerstvo pôdohospodárstva podporuje pestovanie kapusty na Slovensku viacerými spôsobmi. Okrem jednotnej platby na plochu ide o viazanú platbu na pestovanie vybraných druhov zeleniny s veľmi vysokou prácnosťou sumou 70,48 eur/ha (2016). V roku 2016 bolo takto podporených 7 048 hektárov pestovanej kapusty. Výmera pestovania kapusty musí pritom dosahovať minimálne 0,3 ha. V rámci Programu rozvoja vidieka môže poľnohospodár získať podporu na pestovanie kapusty cez opatrenia 10. Agroenvironmentálne záväzky súvisiace s klímou: Integrovaná produkcia v zeleninárstve 416 eur/ha/rok a 11. Prechod na ekologické poľnohospodárstvo 529 eur/ha/rok alebo Udržanie ekologického poľnohospodárstva 529 eur/ha/rok.

Mgr. Vladimír Machalík - riaditeľ odboru komunikácie a marketingu | Hovorca |Kancelária ministra


V Bratislave sa uskutočnilo medzinárodné stretnutie o dvojakej kvalite potravín

 

Bratislava, 30. 5. 2017 – Výsledky testovania potravín a posilnenie vzájomnej spolupráce krajín strednej a východnej Európy v otázke dvojakej kvality potravín, bola hlavnou náplňou rokovania na úrovni štátnych tajomníkov, generálnych riaditeľov ministerstiev a odborníkov z krajín V4+2.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) pokračuje v snahe bojovať proti dvojakej kvalite potravín v európskom priestore. Z tohto dôvodu iniciovalo v Bratislave stretnutie, ktorého úlohou bolo oboznámiť sa s aktuálnymi prístupmi krajín, výsledkami monitoringu a navrhnúť konkrétne riešenia. „Európska komisia je otvorená diskusii na túto tému, je však potrebné, aby krajiny strednej a východnej Európy medzi sebou úzko spolupracovali,“ uviedla Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Na bratislavskom stretnutí krajín V4+2, kde sa okrem Slovenska, Českej republiky, Poľska a Maďarska zúčastnili aj Slovinsko a Bulharsko, sa zástupcovia rezortov poľnohospodárstva zhodli na tom, že túto tému otvoria aj v júli na Rade ministrov EÚ. Všetci účastníci konferencie konštatovali, že fenomén dvojakej kvality potravín existuje a je potrebné ho riešiť. Tiež sa zhodli na tom, že veľmi dôležité sú vzdelávanie a osveta spotrebiteľov. „Tu je nevyhnutná pravidelná výmena informácií a koordinácia medzi členskými štátmi a zástupcami európskych inštitúcií,“ konštatuje sa v záveroch stretnutia. „Je potrebné preskúmať možnosti, ktorá súčasná legislatíva poskytuje, prípadne navrhnúť novú účinnú legislatívu v oblasti potravinového práva a ochrany spotrebiteľa.“

Odkedy v marci ministerstvo pôdohospodárstva zverejnilo výsledky testovania 22 výrobkov zameraných na problematiku dvojitej kvality, témou sa na rokovaní zaoberala Európska rada ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo a Rada pre konkurecieschopnosť. V Bruseli sa uskutočnil seminár venovaný lepšiemu vysvetleniu problematiky. Európska komisia sa rozhodla bod o duálnej kvalite zaradiť aj na júnové zasadnutie Fóra na vysokej úrovni pre lepšie fungovanie potravinového dodávateľského reťazca.

„Téma dvojitej kvality otvorila skrytú komnatu, o ktorej sa vedelo, no nikdy sa takto intenzívne o nej nehovorilo. Tvrdenia o prispôsobovaní chuti spotrebiteľom na základe regionálnych chutí nemôžeme považovať za relevantné. Zhodli sme sa na potrebe posilnenia spolupráce s Európskou komisiou aj formou podrobného informovania o testovaní výrobkov. V budúcnosti chceme zabezpečiť prelinkovanie národných webových sídiel s cieľom zjednodušenia dostupnosti informácií o situácii v jednotlivých členských štátoch EÚ,“ dodala Gabriela Matečná.

Ing. Michal FEIK - štátny radca |Odbor komunikácie a marketingu |Kancelária ministra